Je večer. Slnko zapadá a vonku sa konečne ochladí, ale hore v spálni je stále ako v peci. Aj keď otvoríte okná dokorán, aj tak sa nedá zaspať. Väčšina ľudí v tej chvíli premýšľa o klimatizácii alebo aspoň o ventilátore. Pritom za prehrievanie domu môže najčastejšie strop a strešná konštrukcia, teda presne tie miesta, na ktoré cez deň celé hodiny svieti slnko.
Strecha sa v horúci letný deň správa ako zberač tepla. Tmavé škridly alebo plech sa na priamom slnku rozpália pokojne na 70 až 80 stupňov. Takto horúci povrch potom teplo celé hodiny odovzdáva ďalej, do konštrukcie strechy a do vzduchu pod ňou. A hoci sa vonku už ochladilo, strecha funguje ako platnička, ktorú niekto vypol a ona stále hreje. Čo s tým? Zatepliť!
Keď premýšľame o zateplení, väčšina z nás si predstaví zimu a účty za kúrenie. Dáva to zmysel, pretože vo vykurovacej sezóne uniká strechou a stropom až tretina tepla z domu. Lenže tepelná izolácia nefunguje len jedným smerom. Je to bariéra, ktorej je jedno, odkiaľ kam teplo prúdi. V zime ho drží vnútri, v lete ho zase dnu nepúšťa.
Rozdiel je v tom, ako obe situácie prebiehajú. V zime uniká teplo von neustále a kúrenie ho musí stále doháňať. Každé slabé miesto v izolácii sa preto počíta, a to doslova, na účte za kúrenie. V lete je to nárazové. Slnko praží do strechy len pár hodín denne, zato poriadne. Preto v lete nestačí, aby bola izolácia len hrubá, musí vedieť horúčavu aj zdržať. Napríklad fúkaná celulóza púšťa teplo dnu tak pomaly, že sa ho do bytu dostane len trochu, a ešte k tomu až v noci. Vtedy je vonku už chladno, takže stačí otvoriť okno a vyvetrať.
Kadiaľ teplo do domu preniká, závisí od toho, ako máte dom postavený.
Obytné podkrovie pod šikmou strechou je na tom najhoršie. Medzi vami a rozpálenou krytinou je len pár desiatok centimetrov konštrukcie. Zateplenie šikmej strechy je tu preto úplne zásadné, slabá alebo zľahnutá izolácia medzi krokvami sa v lete pozná okamžite.
Plochá strecha je vlastne strop a strecha v jednom. O letnom komforte rozhoduje celá skladba plochej strechy, teda poradie a kvalita jednotlivých vrstiev od nosnej konštrukcie cez parozábranu až po hydroizoláciu. Ak nie je urobená dobre, obytné miestnosti pod strechou sa menia na saunu, pretože slnko na strechu dopadá celý deň v plnej sile.
Strop pod nevykurovanou povalou je paradoxne najjednoduchší prípad. Slnko tu síce nepraží priamo na strop obytných miestností, ale ohrieva vzduch na povale, ktorý túto horúčavu potom púšťa do miestností pod sebou. Dobrá správa je, že izolácia stropu je zo všetkých troch variantov najjednoduchšia a najrýchlejšia na realizáciu.
Ventilátor prehriaty dom nevyrieši a klimatizácia rieši následok, nie príčinu. Ak sa má dať hore v lete normálne žiť, potrebuje strop alebo strecha súvislú a dostatočne hrubú vrstvu tepelnej izolácie, bez medzier a slabých miest, kadiaľ by teplo prekĺzlo.
„Pri stropoch pod nevykurovanou povalou najčastejšie fúkame izoláciu vo vrstve dvadsaťpäť až tridsať centimetrov, materiál sa dostane naozaj všade a nevznikajú škáry,” hovorí Lukáš Najman zo spoločnosti Lunastav. „Zákazníci sa nás na prehrievanie pýtajú čoraz častejšie a rozdiel spoznajú hneď v prvý horúci deň po realizácii.”
Najlepšie na tom je, že ide o jednu investíciu s dvoma efektmi. Tá istá izolácia, ktorá vám v lete udrží doma príjemný chládok, v zime zníži účty za kúrenie. Ak u vás doma každé leto bojujete s horúčavou pod strechou, pozrite sa, ako funguje izolácia stropu a nechajte si vypočítať, aká hrúbka dáva pri vašom dome zmysel.
