Keď sa hovorí o zateplení domu, väčšina ľudí si predstaví fasádu alebo výmenu okien. Sú to síce výborné riešenia, no často stoja stovky tisíc korún. Práve strop však býva miestom, kadiaľ uniká veľká časť tepla. Zateplenie stropu pritom môže stáť len niekoľko stoviek až tisíc a všetko môže byť hotové už za víkend – bez toho, aby ste museli v dome čokoľvek búrať.
Ako teda zistíte, či práve váš dom potrebuje zatepliť strop? Na to sa zameriame v dnešnom článku. Stačí si odpovedať na niekoľko jednoduchých otázok.
Máte nad obytnými miestnosťami len klasickú povalu, kam odkladáte krabice a staré veci? Alebo je podkrovie už upravené na bývanie a aj sa v ňom kúri?
Ak máte nad hlavou len studenú povalu, riešenie býva najjednoduchšie. Teplo, ktoré prirodzene stúpa nahor, stačí „zastaviť“ na úrovni stropu. Izolácia sa v takom prípade ukladá zhora na podlahu povaly, takže sa nijako nezasahuje do samotného interiéru.
Ak však hore bývate (a kúrite), je potrebné riešiť strechu ako celok, nielen strop.
Ďalší postup závisí od toho, z čoho je váš strop postavený.
Pri betónovom strope je montáž najrýchlejšia. Izolácia sa ukladá priamo na pevný a rovný podklad. Ak je povala suchá, stačí správne vypočítať plochu a izoláciu doplniť alebo položiť novú.
Pri drevenom trámovom strope je najskôr potrebné skontrolovať, či sú trámy zdravé a suché. Na rozdiel od betónu je tu dôležité viac sledovať, ako v konštrukcii prúdi vzduch a vlhkosť, aby izolácia fungovala presne tak, ako má.
„Mnohé domy už síce majú strop zateplený, no podľa spôsobov, ktoré sa používali pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Pri starších domoch býva bežná vrstva izolácie približne 5 až 10 centimetrov. Vtedy to stačilo, dnes sú však požiadavky iné,“ opisuje dlhoročné skúsenosti s izoláciami Lukáš Najman zo spoločnosti Lunastav.
Súčasná odporúčaná hrúbka izolácie stropu alebo podkrovia sa pohybuje približne medzi 25 až 30 centimetrami. Ak je vrstva tenšia, oplatí sa uvažovať o jej doplnení.
Niekedy to netreba zložito merať. Stačí si všímať, čo sa doma deje.
V zime môže byť strop na dotyk chladnejší než zvyšok miestnosti. Sneh na streche mizne rýchlejšie než u susedov. V horných rohoch miestností sa objavujú vlhké mapy alebo pleseň.
A keď vyjdete na povalu, môže tam byť prekvapivo teplo. To je jasný znak, že teplo z obytnej časti domu stúpa nahor a zostáva tam, kde ho vlastne nepotrebujete.
Ak je na povale cítiť zatuchnutý vzduch, vidíte tmavé škvrny na trámoch alebo je stará izolácia mokrá, treba najskôr zistiť prečo. Môže zatekať cez strechu alebo sa tam drží vlhkosť. Samotné zateplenie to nevyrieši – naopak, problém by sa mohol ešte zhoršiť.
Pozrite sa aj na stav stropu. Pri drevených trámoch skontrolujte, či sú pevné, suché a nepoškodené. Pri betóne si všimnite, či sa na ňom nenachádzajú veľké praskliny alebo iné viditeľné poškodenia. Ak konštrukcia nie je v dobrom stave, je lepšie ju najskôr opraviť.
A potom je tu ešte jedna vec – parozábrana. Ide o vrstvu, ktorá bráni vlhkosti z obytných miestností prenikať do izolácie. Ak chýba alebo je poškodená, môže sa vo vnútri konštrukcie hromadiť vlhkosť. Preto je dobré s ňou pri zatepľovaní počítať.
Ak si chcete urobiť rýchly test, stačí si odpovedať na niekoľko jednoduchých otázok:
● Je nad obytnými miestnosťami len nevyužívaná povala?
● Je na povale len tenká vrstva izolácie s hrúbkou niekoľko centimetrov?
● Je na povale sucho a nevyzerá to, že by sa tam držala vlhkosť?
● Neobjavuje sa v horných rohoch miestností vlhkosť alebo pleseň?
Ak ste na väčšinu otázok odpovedali kladne, je dosť možné, že vám teplo naozaj uniká práve cez strop. A riešenie môže byť jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
